Sunset Boulevard: hollywoodska klasika, ktorá sa stala muzikálom

Film Sunset Boulevard som vždy milovala. Snímka Billyho Wildera z roku 1950 pre mňa patrí k veľkým klasikám svetovej kinematografie. Je to film, ku ktorému sa môžem vracať znova a znova a zakaždým v ňom nájdem niečo fascinujúce.

Jeho temná, očarujúca a zároveň trochu znepokojujúca podoba Hollywoodu vo mne zostáva už celé roky. A Norma Desmond v podaní Glorie Swanson patrí k postavám, na ktoré sa takmer nedá zabudnúť – najmä na jej výrazy a oči!

Swanson sama patrila k najväčším hviezdam éry nemého filmu, a práve preto dokázala Norme dodať fascinujúcu mieru autenticity. Je to cítiť najmä vo chvíľach, keď Norma hovorí o nemom filme a o hviezdach, ktoré Hollywood nechal za sebou po tom, čo získal hlas.

Sledovať Gloriu Swanson v úlohe fiktívnej bývalej hviezdy nemého filmu, ktorá zároveň tak silno čerpá z vlastnej hollywoodskej minulosti, je jednou z vecí, vďaka ktorým je pôvodný Sunset Boulevard taký výnimočný.

Práve preto ma vždy fascinovalo rozhodnutie Andrewa Lloyda Webbera preniesť Sunset Boulevard na muzikálové javisko.

Pretvoriť taký ikonický film na muzikál predstavovalo obrovskú výzvu. Pôvodná snímka už mala natoľko výraznú atmosféru, dialógy aj vizuálnu identitu, že ich prenesenie do iného média mohlo ľahko zlyhať.

Lloyd Webber však našiel spôsob, ako dať Norme Desmond niečo, čo jej film dať nemohol: jej vlastný hudobný hlas.

Jeho hudba nádherne zachytáva melanchóliu a temnotu Norminho sveta. Obzvlášť mám rada spôsob, akým sa strieda veľkolepá dráma v hollywoodskom štýle s hlboko osobnými chvíľami samoty.

„With One Look“, „New Ways to Dream“, „The Greatest Star of All“ a predovšetkým „As If We Never Said Goodbye“ sa stali významnou súčasťou muzikálového repertoáru aj preto, že nám umožňujú Norme porozumieť namiesto toho, aby sme ju iba súdili.

Fascinuje ma aj samotná história muzikálu.

Sunset Boulevard mal londýnsku premiéru v roku 1993 a prvou javiskovou Normou Desmond sa stala legendárna Patti LuPone. Inscenáciu režíroval Trevor Nunn, hudbu napísal Andrew Lloyd Webber a libreto a texty piesní vytvorili Don Black a Christopher Hampton. Významnou súčasťou odkazu tejto inscenácie sa stala aj pôvodná nahrávka obsadenia.

Norma Patti LuPone je mimoriadne dôležitá práve preto, že bola prvou herečkou, ktorá nezabudnuteľnú filmovú postavu Glorie Swanson pretvorila na ikonu muzikálového divadla.

Neskôr priniesla ďalšiu legendárnu interpretáciu Normy herečka Glenn Close, ktorá za svoj broadwayský výkon získala v roku 1995 cenu Tony.

Myslím si, že práve táto história robí každé nové naštudovanie Sunset Boulevard takým zaujímavým.

Herečka, ktorá prijme úlohu Normy, sa totiž nechystá stvárniť len ďalšiu muzikálovú postavu. Vstupuje do úlohy, ktorá je už neodmysliteľne spojená s niektorými z najvýraznejších hereckých výkonov filmového aj muzikálového sveta.

A práve preto ma tak zaujal nedávny broadwayský revival.

Jamie Lloyd priviedol Sunset Blvd. späť na Broadway v úplne nanovo poňatej inscenácii s Nicole Scherzinger v úlohe Normy Desmond. Produkcia mala premiéru v St. James Theatre v októbri 2024 a hrala sa až do júla 2025. Z londýnskeho uvedenia sa na Broadway presunuli aj Tom Francis, Grace Hodgett Young a David Thaxton.

Na tomto revivale je mimoriadne zaujímavé práve to, že sa vôbec nesnažil jednoducho obnoviť tradičnú podobu Sunset Boulevard.

Jamie Lloyd pristúpil k materiálu oveľa súčasnejšie a filmovejšie. Pomocou svetiel, videa a výrazného vizuálneho jazyka skúmal Norminu posadnutosť slávou aj jej čoraz skreslenejší vzťah k realite.

Jedným z určujúcich prvkov celej inscenácie sa stal výkon Nicole Scherzinger. Za svoju Normu získala cenu Tony za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v muzikáli a samotná produkcia zvíťazila v kategórii najlepší revival muzikálu.

Celkovo získala sedem nominácií na ceny Tony a cenu si odniesol aj Jack Knowles za svetelný dizajn.

Tento revival ukázal, koľko potenciálu v sebe muzikál stále má.

Obzvlášť ma zaujímalo, ako môže príbeh prvýkrát vyrozprávaný na filmovom plátne v roku 1950 a následne pretvorený na muzikál v deväťdesiatych rokoch pôsobiť stále tak aktuálne.

Posadnutosť slávou, strach z toho, že na vás svet zabudne, aj krutý vzťah medzi celebritami a zábavným priemyslom totiž rozhodne nezmizli.

Na Sunset Boulevard mám najradšej to, že pod všetkým tým leskom sa v skutočnosti skrýva veľmi smutný príbeh.

Norma zúfalo túži po tom, aby ju svet stále videl ako hviezdu, za ktorú sa sama stále považuje. Joe Gillis zasa v Hollywoode vidí cestu, ako uniknúť vlastnému neúspechu.

Každý sa za niečím ženie. A takmer každý zostáva uväznený vo svojom sne.

A hudba Andrewa Lloyda Webbera robí túto tragédiu ešte pôsobivejšou.

Pre mňa bude Sunset Boulevard vždy patriť predovšetkým Billymu Wilderovi a Glorii Swanson. Ten film milujem príliš na to, aby sa to niekedy zmenilo.

Zároveň si však myslím, že aj muzikál si zaslúži svoje vlastné miesto v histórii tohto príbehu.

Film jednoducho nekopíruje. Berie jeho postavy, atmosféru a posadnutosť slávou a premieňa ich na niečo, čo môžeme prežiť prostredníctvom hudby.

Je to Hollywood, ktorý sa pozerá do zrkadla a zisťuje, že odraz možno nie je taký krásny ako kedysi.